Home | Fotogaléria | Interaktívna mapa | Download | Kontakt
HU | SK | EN | DE

Krajina na brehoch Bodrogu

Remeslá

Rybárstvo

Rybárstvo Bodrogköz

Lov rýb má na Bodrogu dlhovekú tradíciu. Rybárstvo sa praktizovalo nielan na riekach, ale aj na potokoch, jazerách a mŕtvych ramenách. Vodný svet Bodrogu po stáročia dával obživu rybárom a ostatným ľuďom žijúcim v jeho okolí. V minulosti používané náradie sa používa aj dnes, len s malými úpravami. V zime sa vysekali diery do ľadu a ryby sa chytali v nich. Čerstvé, ale aj sušené ryby sa predávali na trhoch a jarmokoch v okolí, napríklad aj na rybom trhu v Sárospataku.

Vtáčnictvo

Lesy, lúky a bažiny Tokajského podhoria sú ešte aj v súčasnosti bohaté na vtáctvo. Keď sa vyberieme na poľovačku, či už skutočnú, za korisťou alebo pomyselnú, na lov scenérií a dobrých pocitov, určite sa nám podarí stretnúť sa s mnohými živými tvormi, treba sa však k nim približovať s náležitou pokorou. Vtáčnictvo bolo rozšírené predovšetkým v Medzibodroží, kde sa tamojšiemu obyvateľstvu doslova ako prestretý stôl ponúkali tisícky vodných vtákov, veď z člna sa dali zbierať ich vajcia, chytať ich mláďatá. Tamojší rybári a pastieri si radi pochutnali na vajíčkach divých husí a kačíc, či už pečených ale aj surových.

Poľovníctvo

Oddávna boli lovené vodné vtáky, lovci zvykli na ne čakať vo vode, kým sa vrátia na hniezdo. Pravidelné povodne prinášali obyvateľom Medzibodrožia aj celkom zvláštnu korisť, a síce keď sa pri povodni museli malé zvieratá – líšky, zajace a podobné – uchýliť na malé ostrovčeky. V zime sledovali stopy zvierat v snehu, pričom pomáhali aj psi. Vydry a aj vlci niekedy spôsobovali značné problémy. Poľovníctvo je módne aj v súčasnosti, či v Medzibodroží, či na Tokajskom podhorí. Väčšia zver, ako sú srny, jelene a diviaky sa hojnejšie vyskytuje na Tokajsku, kým na otvorených rovinách sú častejšou korisťou vtáky a drobná zver, napr. zajace.

Chov zvierat

Najvýnosnejším odvetvím tradičného hospodárstva v záplavovej oblasti Medzibodrožia bol chov hosdpodárskych zvierat, presnejšie chov hovädzieho dobytka a oviec. Pre tieto tradičné činnosti mal rozhodujúci význam stav zaplavovaných lúk a pasienkov, prirodzenej to krmivovej základne. Zvieratá z oblastí zaplavovaných na jar, začiatkom leta a na jeseň sa čase záplav pásli v dolinách Zemplínskej vrchoviny. Pre zvieratá z Medzihoria predstavovali zase lúky Medzibodrožia letné sídlo, od jari do neskorej jesene. V Medzibodroží bol chovaný hlavne hovädzí dobytok, vhodný jednak ako ťažné zvieratá, ale aj pre mlieko, či pre jatočné účely. Rozsiahle porasty duba močiarneho zase poskytovali príležitosť pre voľný chov ošípaných, jesenné a zimné kŕmenie opadanými žaluďmi.

Obrábanie pôdy

charcoal-kiln in Zemplén

Tradičné hospodárenie v záplavovej oblasti Medzibodrožia bolo prispôseobené geografickým možnostiam a ekonomickým podmienkam. Na obrábanie sa využívala pôda ležiaca mimo inundačného územia. Dopestované rastliny slúžili predovšetkým pre vlastnú spotrebu, ale čoraz väčší dopyt po nich bol aj medzi obyvateľstvom Tokajského podhoria. Obilniny, teda pšenica, raž, jačmeň a ovos sa spracúvali v mlynoch, či už suchých, vodných, alebo plávajúcich. Pestovali sa aj strukoviny, konope a ľan, tabak, melóny a ovocie. Od 19. storočia sa hospodárska štruktúra Medzibodrožia postupne zmenila, polia a záhrady sa presunuli aj na vysušené záplavové oblsti, kde po niekoľkoročných dobrých úrodách výnosy klesali. Táto zmena nezodpovedala agroekologickému systému tamojšej oblasti a tak sa schopnosť krajiny produkovať hodnoty a uživiť obyvateľstvo významne znížila.

Lesné hospodárstvo

Tunajší obyvatelia v minulosti využívali bohatstvo lesov rozmanitým spôsobom. Lesy poskytovali zimný útulok tu žijúcim zvieratám a zásobovali obyvateľstvo stavebným drevom, palivom a materiálom na výrobu náradia. Drevo z lesov slúžilo na výrobu dopravných prostriedkov (vozy a člny), stavali sa z neho mlyny a mosty. Ani znamenité tokajské vína by nedosiahli svojej výnimočnej kvality bez sudov zo zemplínskych dubov, aj kolíky, ku ktorým sa priväzuje vinič, pochádzajú z lesa. Aj na pálenie dreveného uhlia sa spotrebovalo množstvo dreva. Z vŕbového prútia sa pripravovali rybárske potreby, košíky a úle. Od 13. storočia boli lesy systematicky rúbané, tak ako s prírastkom obyvateľstva rástli aj jeho nároky.

Práca s tŕstím

Pozoruhodný je význam plôch, porastených trstím, pre ochranu životného prostredia, veď poskytujú útočisko mnohým stavovcom, ale aj bezstavovcom, tu hniezdia mnohé vodné vtáky, no významná je aj filtračná schopnosť trstinových porastov. Zaujímavým môže byť aj hospodársky prínos trstinových porastov, pretože práca pri ich zužitkovaní spočíva iba v zbere. Trstina sa zbiera v zime, pretože po ľade sa k nej možno najľahšie priblížiť a okrem toho, vtedy je prítomnosť človeka pre okolitý svet namenej rušivá. Trstina najvyššej kvality sa používa ako krytina striech. Používa sa aj na prípravu trstinových rohoží, panelov a platní, či iných prostriedkov. Trstina nižšej kvality sa používa na získavanie energie alebo ako živná pôda pri pestovaní húb. Vzhľadom k úžitkovým vlastnostiam – ochrana životného prostredia, hospodárna príprava a zachytávanie škodlivých látok - by si v súčasnosti trstina zaslúžila vyššiu pozornosť.

Včelárstvo

Močariská zakvitnuté tisíckami kvetov poskytujú domov aj včelám. Včely tu majú stôl prestretý nepretržite od jari do jesene, začína sa skoro na jar bahniatkami. Pred sto rokmi bol ešte takmer v každom dedinskom dvore včelín. Starí včelári stále dohliadali na svoje včelíny, postavené tak, aby odolali záplavám a boli chránené pred vetrom, medzi stĺpmi upevnené laty boli vypletené prútím, so strechou z tŕstia. Včely často ukrývali svoj med do dutín stromov, keď ho ľudia našli, poriadne ho spustošili. Dnes sa včelárstvom zaoberá len málokto, hoci med je cenným tovarom, významnú úlohu hrá v medicíne, hlavne v liečení chorôb dýchacieho ústrojenstva a alergií.

Vinohradníctvo a vinárstvo

Vinohradníctvo a vinárstvo Hegyalja

Na Tokajskom podhorí sa pestuje najlepšie biele víno v Maďarsku, oblasť je súčasťou Svetového dedičstva vzhľadom k tunajšej viactisícročnej kultúre. V tomto kraji už aj Kelti obrábali vinice, starí Maďari, ktorí sami poznali pestovanie viniča, tu pri svojom príchode našli rozkvitajúcu vinohradnícku kultúru. Pestovanie viniča a spracovanie vína sa po stáročia dedili z otca na syna. Zachovanie vinárskej kultúry bolo cieľom kráľovského výnosu z roku 1737, ktorým bola ako prvá vo svete zriadená uzavretá vinárska oblasť a ktorý v písomnej forme obsahoval najdôležitejšie zásady pre zachovanie kvality tokajského vína, platné viac-menej dodnes. Produkcia vína sa dá rozdeliť na dva samostatné odborné procesy: pestovanie hrozna a príprava vína a jeho dozrievanie. Tieto dve činnosti znamenajú celoročné zamestnanie, aj dnes je to pre malopestovateľa poriadna chlapská drina, vydláždiť vlastnoručne cestu svojmu vínu z vinohradu až na trh.

Výroba sudov

Veľký vplyv na kvalitu vína majú sudy používané pri jeho kvasení a dozrievaní. V Tokajskej oblasti sa používajú sudy tzv göncského a szerednianskeho typu, stala sa z nich dokonca tunajšia miera objemu a aj unikátny prostriedok pre skladovanie. Rozmery göncského suda sú 65 x 65 x 54 cm a jeho objem je 136,6 litra. Stala sa, podobne ako putňa dôležitou mierou pri príprave tokajského asú. Vína typu asú a aj samorodné vína majú podľa možnosti aspoň dva roky dozrievať v nových dubových sudoch. Objem zzerednianskeho suda je 225 litrov. V súčasnosti sa najviac sudov tokajskej oblasti vyrába v obce Erdőbénye. V debnárskej dedine ležiacej hlboko v Zemplínskych vrchoch si tak vážia a zachovávajú debnárske tradície a majstrov debnárov, že tamojší majstri oživili ešte aj tradičný 700 ročný debnársky tanec, ktorý tancujú pri významných príležitostiach.

Kamenárstvo

Horniny zemplínskych vrchov sopečného pôvodu boli počas dlhých stáročí používané na rôzne účely, niekdajšie bane a kameňolomy možno nájsť na mnohých miestach. Jedna rozšírená vetva kamenárstva sa spája so stavebníctvom, veď z kameňa sú postavené kostoly, hrady a kaštiele, a opracovanie stavebného kameňa si vyžadovalo skúseného kamenára. Ďalším odvetvím kamenárstva je výroba mlynských kameňov. V kameňolome na Mederskom vrchu neďaleko Sárospataku sa ťažili jedny z najlepších mlynských kameňov už od 15. až do konca 19. storočia. V opustených obrovských priestoroch tohoto kameňolomu sa postupne zhromaždila povrchová voda a vzniklo jazero nazvané Morské oko, ktoré je dnes jednou z najpopulárnejších turistických atrakcií a jej aj jednou zo zastávok náučného chodníka.

Výroba keramiky

Pottery

Obyvatelia regiónu od nepamäti využívajú tunajšiu hlinu na výrobu keramiky. V meste Sárospatak sa toto remeslo udomácnilo už v stredoveku. Potockí hrnčiari sa združili do cechu už v roku 1572, hneď potom, ako dostal Sárospatak mestské práva. György Rákóczi I. v polovici 17. storočia povolal do mesta novokrstencov – habánov. Ich vplyv na výzdobu keramiky je badateľný až do súčasnosti. Medzi 17. a 19. stročím sa rozšírilo používanie keramických nádob medzi mešťanmi a zemanmi, od polovice 19. storočia sa stali dostupnými aj pre sedliakov. Medzitým sa samozrejme zmenila kvalita produkcie, dekorácia aj výrobná technológia. Aj dnes sa v Sárospataku a jeho okolí vyrába tradičná kramika, zaoberajú sa ňou miestni ľudoví umelci, ako aj keramikárske manufaktúry.

Tkanie, vyšívanie

V oblasti Medzibodrožia vznikol svojský miestny štýl tkanín a plátna, pretože kraj si až do 20. storočia podržal ľudovú kultúru archaického chrakteru. Priaznivé prírodné podmienky podporovali pestovanie konope, jeho spracovanie bolo na vysokej úrovni. Kultúra tkanín hrala významnú rolu v živote prostého ľudu, ku každej rodinnej udalosti sa pripravovala zvláštna šatka. Vyšívanie, zvlášť vycibrené "pánske" vyšívanie bolo populárne skôr v Tokajskej oblasti, jeho rozšírenie je možné spájať s rozmachom reformácie. Početnú zbierku textílií nájdeme v Múzeu vedeckých zbierok Reformovaného kolégia v Sárospataku, a tiež v kostole reformovanej cirkvi v Bodrogkeresztúri.

Impresum  |  Ochrana údajov
Valid XHTML 1.0 Strict  |  prog&design  HonlapSzalon