Home | Fotogaléria | Interaktívna mapa | Download | Kontakt
HU | SK | EN | DE

Prírodné bohatstvo

Chránené oblasti

Chránená oblasť lesa Long

Chránená oblasť lesa Long

Bodrog je jednou z najkrajších riek Maďarska, zachoval sa v takmer prirodzenej podobe, naozaj živá rieka. Jeho záplavové územia sú ohromné, striedajú sa v nich mŕtve ramená s jazierkami a močaristými plochami, aj väčšími či menšími plochami lužných lesov. Les Long je divoko rastúci les, popretkávaný mŕtvymi ramenami a jazierkami lemovanými vŕbami, striedajúci sa s obrábanou pôdou. Na vodnej hladine nájdeme lekná, na mokrých brehoch rastú bledule letné a hrachor močiarny. Aj fauna je bohatá, v lesoch hniezdi množstvo spevavcov, na brehoch ostražito pozorujú volavky popolavé a beluše veľké, na nerušených miestach si zakladá hniezdo sokol lastovičiar a bocian čierny.

Les Long a jeho okolie je Ramsárskym územím, teda mokraďou mimoriadneho medzinárodného významu, je tiež aj oblasťou v programe Natura 2000 vďaka svojmu rastlinstvu, ale aj živočíšstvu.

Oblasť má rozlohu 1123 hektárov a je voľne prístupná.

Chránená oblasť Morského oka na Mederskom vrchu

Mederský vrch vysoký 324 m je sopečný kužeľ z riolitovej tufy, vznikol v treťohorách, v strednom miocéne. Hornina nasýtená kyselinou kremičitou sa vyznačuje značnou tvrdosťou, je preto vhodnou surovinou na výrobu mlynských kameňov. Na Mederskom vrchu bol funkčný kameňolom už v 15. storočí. Z dôvodu odvedenia nahromadenej zrážkovej vody sa v roku 1844 začalo s hĺbením odvodňovacieho zárezu, pracovalo sa na ňom dlhé desaťročia.

V ťažobnom priestore dnes už opusteného kameňolomu sa vytvorilo jazero, neskôr bolo pomenované Morským okom. Plocha hladiny je takmer 4000 m2, najväčšia hĺbka dosahuje 6,5 metra. V blízkosti jazera sa nachádzajú aj príbytky dávnych baníkov, vyrúbané do riolitovej tufy.

Rozloha územia je 1 hektár. Územie je voľne prístupným výletným miestom a je súčasťou náučného chodníka Mlynský kameň.

Mandľový kopec pri Sárospataku

Zdanlivo pusté územie poskytuje životný priestor cenným rastlinným spoločenstvám, uchováva pôvodné prostredie Podhoria a chráni jeho botanické bohatstvo. Za svoju nedotknutosť vďačí skutočnosti, že jeho skalnatý povrch nie je vhodný k pestovaniu hrozna, pokrýva ho ale jedno z najkrajších rastlinných spoločenstiev severného okraja matranskej oblasti (Matricum), s prevažujúcimi mandľami nízkymi a čerešňami mahalebkovými. Už skoro na jar sa územie pokrýva záplavou kvetov. Biele voňavé kvety čerešní vnášajú nepokoj do ružového a červeného mora kvetov mandlí, v tom istom čase roztvára svoje filakové kvety aj poniklec veľkokvetý a rozkvitá aj kosatec nízky. Koncom leta zase kvitnú dekoratívne kavyle pôvabné.

Chránená oblasť Hradného vrchu v Bodrogszegi

Neďaleko Bodrogu, nad obcou Szegi, sa nachádza 229 metrov vysoký osamotený vrch. Oneskorený vulkanický výron položil tvrdú andezitovú čapicu na vrchol kopca zloženého z mäkkej, drobivej riolitickej tufy. Sem postavili základový múr svojho hradu obyvatelia dávno pred Maďarmi. Na kopci sa nachádzajú skalnaté lúky, rastie tu aj dubina, nájdeme tu jasenec biely, zjari kvitne mandľa nízka, od ktorej sa doružova odieva celý hrad, tu je pôvodná hruška snežná. Najväčším pokladom vrchu je kosatec maďarský. Na vrchol nevedie žiadna cesta, preto je oblasť ťažko prístupná.

Má rozlohu 2 hektárov a možno ju voľne navštevovať.

Chránená oblasť Tokaj-Bodrogzug

Toto chránené územie sa nachádza v Medzibodroží, vo "výklenku" od spojnice Olaszliszka – Zalkod a tiahne sa až po Tokaj. Ide o dve samostatné územia, jedným je kopec Nagykopasz neďaleko mesta Tokaj a druhým územie vlastného "výklenku", Bodrogzugu. Ich poslaním je zachovanie navzájom odlišných prostredí.

Rozloha územia je 4242 hektárov, z toho vo vyššom stupni ochrany je 665 hektárov. Územie je prístupné pre návštevy, okrem častí s vyšším stupňom ochrany.

Kopec Nagykopasz pri Tokaji

Kopec Nagykopasz pri Tokaji

Nagykopasz, najväčší, najvyšší (512 metrov) a súčasne aj najmladší kopec vulkanického pôvodu v Maďarsku. Jeho masív tvorený kvarcandezitom a riolitom pokrýva vrstva spraše. V dôsledku viac storočí trvajúceho nepretržitého pestovania viniča sa pôvodné rastlinstvo na kopci zachovalo len v miestach, kde sa viniču nedarilo. Na prísne chránenom južnom svahu prevládajú porasty tvorené teplomilným dubom plstnatým premiešaným s čerešňou mahalebkovou, ako aj skalnaté prte. Na úpätí kopca sú zase cenné stepné lúky. V týchto spoločenstvách sa vyskytuje pozoruhodne bohatá flóra bylín, kvitne tu viac než tucet druhov vsatvačovitých, jasenec biely, poniklec veľkokvetý a poniklec lúčny černastý, hlaváčik jarný, kavyľ pôvabný, ľan žltý, rumenica piesočná. Spomedzi tejto vzácnej flóry výrazne vyniká astra krovinatá, ktorá sa v Karpatskej kotline vskytuje iba na tomto mieste. Na severných stráňach vrchu sú dubovo-hrabové lesy s prímesou bučiny, ako aj lipové háje, v nich stretávame ľaliu zlatohlavú. Na lesných čistinách a lúčkach nachádzame horec pľúcny a viacero vsatvačovitých.

Rôznorodé je aj zvieratstvo vyskytujúce sa na kopci. Na stráňach chudobných na vodu sa vyskytuje viacero druhov plazov, okrem jašteríc (múrová, zelená a obyčajná) je mimoriadne cenným obyvateľom užovka hladká a vretenica severná. Najcennejšími druhmi spomedzi vtákov je tu ešte pomerne hojne sa vykytujúci skaliar modrý, pravidelne hniezdiaci výr skalný a sova dlhochvostá, ako aj v sprašových svahoch hniezdiaci včelárik zlatý. V lesoch žijú jazvece, divé mačky, spomedzi kunovitých sa tu nachádza kuna lesná a kuna skalná.

Bodrogzug

Najnižie ležiace plochy vo viactisíc hektárovom Bodrogzugu sa aspoň dvakrát do roka dostanú pod vodu. Ale aj v období medzi záplavani tu vládne čaro nefalšovaného idylického vodného sveta. Na močaristých miestach sú porasty tŕstia, vodu mŕtvych ramien osídľujú očiam lahodiace spoločnstvá chalúh. V plytkých vodách, pomaly sa meniach na močiar, nachádzame kotvicu plávajúcu, žaburinku menšiu a salvíniu plávajúcu, lekno biele a leknovec štítnatý. V močiaroch nachádzame horec pľúcny, viacero druhov iskerníkovitých a králik neskorý, na mokrých lúkach kvitne kosatec sibírsky. Vo vodnom svete Bodrogzugu žije viacero druhov žiab, užovka obyčajná a korytnačka močiarna, v plytkých rýchlo sa prehrievajúcich vodách nachádzame blatniaka tmavého a číka európskeho. Ozajstné atrakcie živočíšnej ríše sú aj tu vtáky – volavka popolavá, volavka purpurová, chavkoš nočný, bučiak veľký, beluša malá, beluša veľká, ktoré hniezdia na tomto území, na mokrinách možno počuť volanie chrapkáča poľného, na suchých lúkach zase prepelice. V nedotknutých lesoch hniezdi bocian čierny. Spomedzi dravých vtákov tu môžeme stretnúť kane popolavé, sovu ušatú a aj veľmi zriedkavú haju tmavú.

Chránené územia miestneho významu

Školská záhrada v Sárospataku

Sedemhektárový park ako školská záhrada je jedinečným javom v krajine. V takýchto záhradách pôvodne prebiehalo vyučovanie, za týmto účelom boli vybudované rady lavíc pozdĺž cestičiek. Park vďačí za svoj vzhľad jednak pôvodnej školskej záhrade, ako aj viac než 50 ročnému budovaniu. Park patriaci ku Kossuthovmu a Sedmohradskému kolégiu bol založený v roku 1931. V dendrologickej zbierke sa tu nachádza asi 50 druhov okrasných stromov a kríkov. Park je ohraničený alejou dnes už šesťdesiatročných líp.

Park poskytuje dôstojné prostredie sochám významných historických osobností, tunajších žiakov.

Hradná záhrada, Sárospatak

Hradná záhrada, Sárospatak

Chránený park sa nachádza v intraviláne mesta, na pozemkoch hradu. Záhradná kultúra prekvitala už v 18. storočí, v čase Zuzany Lorántffy. Kňažná sa s úspechom zaoberala talianskymi stromami, v sárospatackej záhrade dopestovala granátové jablká. Hradná záhrada, sformovaná v priebehu 16. a 17. storočia, v dnešnej dobe zachováva podobu, ktorú dostala v čase, keď boli vlastníkmi Bretzeinheimovci, teda podobu anglickej záhrady vytvorenej podľa plánov Henriho Caveta z roku 1826. Zachovalo sa v nej iba niekoľko "matuzalemov", pamätajúcich staré časy, medzi nimi druhý najväčší agát v krajine, s obvodom kmeňa 515 cm. Sú tu však aj iné veľké stromy, japonský agát s obvodom 406 cm a dva jasene mannové, jeden s obvodom 358 cm a druhý s obvodom 372 cm.

Pácin, park pri kaštieli

Mágóchyovský kaštieľ v Pácine, na brehu riečky Karcsa v Medzibodroží, je jednou z najzachovanejších renesančných stavieb. Park okolo neho, o rozlohe 30 hektárov, zahŕňa v sebe prvky okolitého prostredia, teda bývalé mŕtve rameno a lužný les, tieto doplnené exotickými drevinami harmonizujú so stavbou. Najdôležitejšie dreviny v parku – javor poľný, dub zimný, lipa veľkolistá, topoľ sivý a topľ čierny, borovica obyčajná a borovica čierna. V parku sa nachádza aj zvláštnosť – pekne vyvinutý jedinec brezy čiernej. V posledom období sa začala rekonštrukcia kaštieľa postaveného v roku 1581, ako aj parku.

Impresum  |  Ochrana údajov
Valid XHTML 1.0 Strict  |  prog&design  HonlapSzalon