Home | Fotogaléria | Interaktívna mapa | Download | Kontakt
HU | SK | EN | DE

Prírodné bohatstvo

Živočíšna ríša

kvitnutie Tisy

Na území Zemplínskej vrchoviny sa spomnedzi mäkkýšov, patricich medzi bezstavovce nachádzajú jednak ulitníky (Gastropoda), jednak lastúrniky (Lamellibranchiata). Jedným z najpríťažlivejších predstaviteľov ulitníkov je modro sfarbený slizniak karpatský (Bielzia coerulans), žijúci výhradne v Karpatskej kotline.

Aj medzi pavúkmi spomedi článkonožcov sa nachádzajú zaujímavé druhy, nedávno bol zaradený medzi chránené stepník červený (Eresus niger). Aj medzi nádhernými, v dospelosti vynikajúcimi letcami, vážkami, je viacero druhov chránených. Najväčším druhom spomedzi podeniek (Ephemeroptera) je ešte stále v Bodrogu žijúca podenka veľká (Palingenia longicauda). Jej telo je dlhé 25-38 mm, okolo 20. júna sa zvykne hromadne rojiť, tomuto javu sa hovorí "kvitnutie Tisy". U nás žije asi 3600 druhov motýľov, veľa z nich je zapísaných v štátnom zozname chránených zvierat, ale už pred nadobudnutím účinnosti tohoto zákona asi 170 druhov spadalo pod miestnu ochranu. Najdlhší domáci predstaviteľ hmyzu, sága stepná (Saga pedo) sa dobre cíti na teplých a suchých stráňach Tokajského podhoria. Tento druh rovnokrídlovca je u nás vzácny, viaže sa skôr k stredomorskému prostrediu, dorastá do dĺžky až 10 cm, letu nie je schopný. S modlivkou nábožnou sa možno stretnúť na jeseň na hrádzi okolo rieky. Bystruškovité sú dravé chrobáky, tunajší endemit, bystruška Zawadského ( Carabus zawadskii), vyskytujúca sa len v lužnom lese Long, je zvlášť chránená.

Ryby spomedzi stavovcov žijú nielen v rieke, ale aj v močiaroch záplavového územia a mŕtvych ramenách. V roku 2004 bolo v okolí napočítaných 56 druhov rýb.

Všetky domáce druhy obojživelníkov sú chránené! Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) je rozšírená v dolinách potokov medzi vrchmi, jej nápadná farba upozorňuje na jedovatú pokožku. V bukových a jelšových porastoch sa vyskytuje aj mlok vrchovský (Triturus alpestris), obľubujúci ľadovo studené vody. Často sa spolu s ním vyskytuje aj mlok bodkovaný (Triturus vulgaris), ten sa spolu s mlokom dunajským (Triturus dobrogicus) vyskytuje aj v Bodrogu. Spomedzi žabotvarých (Anura) tu často stretávame ropuchu bradavičnatú, ktorá má spomedzi žiab najväčšie telo. Najviac druhov kŕkajúcich na brehoch potokov a jazier patrí do čeľade skokanovitých (Ranidae), napr. skokan zelený (Rana esculenta).

Chránené sú aj všetky druhy plazov. V celej oblasti sa hojne vyskytuje jašterica obyčajná (Lacerta agilis), patrí medzi naše najväčšie jašterice. Počas výskumov močarisých miest v uplynulom období bol zistený stále častejší výskyt jašterice živorodej (Zootoca vivipara), považovanej za relikt doby ľadovej. Vretenica obyčajná (Vipera berus) vyhľadáva vlhké horské lúky s dostatkom zrážok, ale všade je zriedkavá, ľuďom sa vyhýba. Svoje zuby, vybavené jedovými žľazami používa len k obrane, napr. keď na ňu šliapneme; po dobu niekoľkých desaťročí nebol zaznamenaný prípad úmrtia zdravého dospelého človeka spôsobeného vreteničím jedom. Ľudia často zvykli zamieňať tento druh, považovaný za nebezpečný, s pomerne hojne sa vyskytujúcou užovkou hladkou (Coronella austriaca), kresba na jej hlave sa podobá dvojhlavému orlovi, známemu z rakúskeho štátneho znaku. Najčastejšie sa vyskytujúcim hadom je užovka obyčajná (Natrix natrix), jej ozajstným prostredím sú mŕtve ramená v Medzibodroží. Takisto z Medzibodrožia je známa korytnačka močiarna (Emys orbicularis), dnes sa vykytujúca prevažne v chránených oblastiach Horného Medzibodrožia.

Aquila heliaca

V tejto oblasti je známych viac ako 150 druhov vtákov. V záplavových územiach Bodrogu môžeme vidieť kormorány (Phalacrocorax carbo), vyskytuje sa tu viacero druhov volaviek, napr. beluša veľká (Casmerodius albus), volavka popolavá (Ardea cinerea), či bučiak veľký (Botaurus stellaris). Hniezdia tu aj oba druhy bocianov: v blízkosti človeka bocian biely (Ciconia ciconia), v nerušených hĺbkach lesov bocian čierny (Ciconia nigra). Lyžičiar biely (Platalea leucorodia) je zriedkavým tulákom. Aj labuť veľká (Cygnus olor) sa vyskytuje na viacerých vodách v povodí Bodrogu. Často stretávame na brehoch tokov aj rybárika riečneho (Alcedo atthis). Chrapkáč poľný (Crex crex) je zvlášť chráneným drihom, patrí k ohrozeným v celej Európe. Jedna z najväčších populácií tohto skryte žijúceho druhu je práve v Zeplíne, v Medzibodroží. Vyskytujú sa tu aj všetky druhy ďatlov, v hojnom počte tu žijú sýkorky, lysky, penice, či drozdy. V Zemplínskych vrchoch hniezdi 8 druhov sôv. Dravé vtáky sú chránené, medzi zvlášť chránené patrí sokol rároh (Falco cherrug), ktorý je tunajším stálym obyvateľom, zostáva aj na zimu. Spomedzi hojnejších druhov, ktoré u nás hniezdia, spomeňme včelára lesného (Pernis apivorus), myšiaka lesného (Buteo buteo), jastraba lesného (Accipiter gentilis), jastraba krahulca (Accipiter nisus), kaňu močiarnu (Circus aeruginosus), sokola myšiara (Falco tinnunculus), či sokola lastovičiara (Falco subbuteo).

Najcennejším predstaviteľom chránených cicavcov je vydra riečna (Lutra lutra). Chránené sú aj tunajšie plchy, predsavitelia hlodavcov, ktorí sa na zimu ukladajú do spánku. Aj netopiere sú v hojnom počte zastúpené v našom kraji. Druhy žijúce v lesoch zvykli nájsť miesto na odpočinok v bútľavinách stromov, obhospodarovanie lesov však spôsobuje značné škody ich populácii. Len zriedka uvidíme divú mačku (Felis silvestris), predstaviteľa tunajších dravcov, vďaka jej dobre vyvinutým zmyslovým orgánom. Obyvateľom dubových lesov je jazvec lesný (Meles meles) a kuna lesná (Martes martes) s dlhým telom.

Pôvodnými druhmi sú aj jeleň lesný (Cervus elaphus), sviňa divá (Sus scrofa) a srnec hôrny (Capreolus capreolus).

Impresum  |  Ochrana údajov
Valid XHTML 1.0 Strict  |  prog&design  HonlapSzalon